Nakopol ma celkom inšpiratívny rozhovor s kamoškou Fan a tak som mala chuť objať celý svet. Zažiť svet a nech aj svet zažije mňa.
Asi pred mesiacom som sa raz v nedeľu zobudila a sama seba som sa pýtala, prečo vlastne nie som šťastná a je vo mne toľko nepokoja.
Spomenula som si na zhodu okolností, o ktorej nám raz v škole rozprávala profesorka literatúry, Španielka. Bola v kaviarni a ako sa zarozprávala, nevšímala si nič okolo seba. Keď bola na odchode, zistila, že zmizla jej taška so všetkým. Kľúče, bankove karty, peniaze, preukazy, pas,... Kam teraz? Na ambasádu, na políciu, ako vlastne, keď nič nemá?
A Maribel (tak sa volala profesorka) tam sedela a rozprávala nám, ako jej všetko ukradli, s rozčarovaním a úsmevom na tvári. A potom povedala tú vetu, ktorá ma tak ochromila v to nedeľné ráno: "He perdido todo y sigo siendo feliz." (Stratila som všetko a stále som šťastná.)
A presne o tom to je. O tom, že prijmeme, čo máme, a sme jednoducho šťastní.
A k tomu ma napadla ďalšia myšlienka: "Len to, čo rozdáte, je navždy vaše."
Prečo by som aj ja nemohla brať život tak, ako Maribel?
Jej jednoduché vysvetlenie ma odzbrojilo a celý deň som si opakovala:
He perdido todo y sigo siendo feliz.
Netreba ani stratiť všetko, môžete začať byť šťastní kľudne aj hneď :)
