sobota 18. februára 2017

Ako to vyzerá, keď zmätkujete na pracovnej ceste v Prahe

Moje pole pôsobenia sa presunulo na Slovensko a momentálne často cestujem za prácou do Prahy.
Posledný takýto výlet bol celko zaujímavý. Veď čítajte :)

  1. Celý deň strávite v šatách a pančuchách a na ceste do Prahy sa už tešíte, ako si na seba dáte na druhý deň  voľné tričko. Ale nedáte. Zabalili ste si 2 typy outfitu, ale ani jedny nohavice. A tak na seba musíte znova natiahnuť šaty zo včera. Grrr!
  2. Na tréningu na tému manažment ste v skupine so samými developermi. Dôjde vám to hneď pri riešení prvej úlohy. Vy na to idete selským rozumom a máte už aj zopár riešení. Oni maju rozpracovaný stromový graf rozhodovacieho procesu s 20 krokmi, ktoré proces ovplyvňujú. Asi je to profesná deformácia.
  3. Sakramentsky nestíhate vlak domov a už vôbec nákup lístku. U sprievodcu sa nedá platiť kartou (really??) a vy nemáte žiadne koruny. Tak sa snažíte lístok kúpiť cez mobil na firemné dáta. Sprievodca je taký zlatý, že vám poradí kúpiť trasu Kolín - Bratislava (keďže nákup z Prahy je v tom čase už zablokovaný), a z Prahy do Kolína vás nechá ísť zadarmo (Boh vám to oplatí na deťoch, pán sprievodca).
  4. Lístok kupujete v predstavku 1.triedy (tak sa tomu nadáva na informačných tabulách vo vlaku, či?) za bojových podmienok - kabelka cez plece, batoh na chrbte, laptopová taška na zemi medzi topánkami, telefón v ruke, platobná karta a telefón no.2 v ruke druhej. (Čiapka na hlave - je vám teplo ako šľak). A udržiavate balans v zákrutach. Ste v strese a dúfate, že platba prejde a nebudete nútená vystúpiť v Kolíne ako čierny pasažier, a čakať na ďalší vlak 2 hodiny. (Mimochodom, je piatok 16:00, takže už takto prídete domov celkom neskoro.)
  5. Platba prebehla úspešne! Yay! Ale v tom zmätku ste kúpili 2.triedu namiesto prvej. Čiže - no internet. Yay! Už beztak musíte dokončiť 500 vecí, a teraz sa ešte odsúvajú. Sadnete si do reštauračného vozňa a dáte si na to palacinku.
  6. Offline pripravíte Excel tabuľku a snažíte sa ju odoslať pripojená na mobile hotspot na telefóne. Polhodinu vám to ide celkom neúspešne. Tak sa vyberiete do predstavku 1.triedy (úplne killujem zakomponovanie predstavku do bežnej reči textu) loviť Wifi signál. Stojíte tam ako trt (alebo skôr ako zúfalý tínedžer, ktorý neprežije bez Wifi ani 10 minút), a z modlenia vás vykúpi slovo "sent" svietiace na obrazovke. Cez celý reštauračný vozeň sa pokorne vraciate s notebookom v ruke na svoje miesto za nechápavých pohľadov vašich spolucestujúcich.
  7. A ako čerešnička na torte, v Brne pristúpi na vlak chlapík, a sadne si krížom od vás. Dá si rum, a o 10 minút s vami začne konverzáciu o živote a tak. Dozviete sa o všetkých budovách v Bratislave, ktoré reštauroval, a ešte omnoho viac, ako ste čakali. Tentokrát však nie vašim pričinením, ako to býva normálne. Viníte z toho ten rum.

Vďakabohu za kolegyňu Viki, ktorá s vami inak cestuje a je pripravená na všetko. Nabudúce sa určite pripravíte, pôjdete skôr a budete mať lístok, a hlavne - pobalíte si nohavice.
A možno aj nie. Veď by nebolo o čom písať :D