Ako to vyzerá, keď zmätkujete na pracovnej ceste v Prahe

Moje pole pôsobenia sa presunulo na Slovensko a momentálne často cestujem za prácou do Prahy.
Posledný takýto výlet bol celko zaujímavý. Veď čítajte :)

1. Celý deň strávite v šatách a pančuchách a na ceste do Prahy sa už tešíte, ako si na seba dáte na druhý deň  voľné tričko. Ale nedáte. Zabalili ste si 2 typy outfitu, ale ani jedny nohavice. A tak na seba musíte znova natiahnuť šaty zo včera. Grrr!
2. Na tréningu na tému manažment ste v skupine so samými developermi. Dôjde vám to hneď pri riešení prvej úlohy. Vy na to idete selským rozumom a máte už aj zopár riešení. Oni maju rozpracovaný stromový graf rozhodovacieho procesu s 20 krokmi, ktoré proces ovplyvňujú. Asi je to profesná deformácia.
3. Sakramentsky nestíhate vlak domov a už vôbec nákup lístku. U sprievodcu sa nedá platiť kartou (really??) a vy nemáte žiadne koruny. Tak sa snažíte lístok kúpiť cez mobil na firemné dáta. Sprievodca je taký zlatý, že vám poradí kúpiť trasu Kolín - Bratislava (keďže nákup z Prahy je v tom čase už zablokovaný), a z Prahy do Kolína vás nechá ísť zadarmo (Boh vám to oplatí na deťoch, pán sprievodca).
4. Lístok kupujete v predstavku 1.triedy (tak sa tomu nadáva na informačných tabulách vo vlaku, či?) za bojových podmienok - kabelka cez plece, batoh na chrbte, laptopová taška na zemi medzi topánkami, telefón v ruke, platobná karta a telefón no.2 v ruke druhej. (Čiapka na hlave - je vám teplo ako šľak). A udržiavate balans v zákrutach. Ste v strese a dúfate, že platba prejde a nebudete nútená vystúpiť v Kolíne ako čierny pasažier, a čakať na ďalší vlak 2 hodiny. (Mimochodom, je piatok 16:00, takže už takto prídete domov celkom neskoro.)
5. Platba prebehla úspešne! Yay! Ale v tom zmätku ste kúpili 2.triedu namiesto prvej. Čiže - no internet. Yay! Už beztak musíte dokončiť 500 vecí, a teraz sa ešte odsúvajú. Sadnete si do reštauračného vozňa a dáte si na to palacinku.
6. Offline pripravíte Excel tabuľku a snažíte sa ju odoslať pripojená na mobile hotspot na telefóne. Polhodinu vám to ide celkom neúspešne. Tak sa vyberiete do predstavku 1.triedy (úplne killujem zakomponovanie predstavku do bežnej reči textu) loviť Wifi signál. Stojíte tam ako trt (alebo skôr ako zúfalý tínedžer, ktorý neprežije bez Wifi ani 10 minút), a z modlenia vás vykúpi slovo "sent" svietiace na obrazovke. Cez celý reštauračný vozeň sa pokorne vraciate s notebookom v ruke na svoje miesto za nechápavých pohľadov vašich spolucestujúcich.
7. A ako čerešnička na torte, v Brne pristúpi na vlak chlapík, a sadne si krížom od vás. Dá si rum, a o 10 minút s vami začne konverzáciu o živote a tak. Dozviete sa o všetkých budovách v Bratislave, ktoré reštauroval, a ešte omnoho viac, ako ste čakali. Tentokrát však nie vašim pričinením, ako to býva normálne. Viníte z toho ten rum.

Vďakabohu za kolegyňu Viki, ktorá s vami inak cestuje a je pripravená na všetko. Nabudúce sa určite pripravíte, pôjdete skôr a budete mať lístok, a hlavne - pobalíte si nohavice.
A možno aj nie. Veď by nebolo o čom písať :D

August: Osage County

Dlho som si chcela pozrieť tento film a keď som sa dostala k článku na Bullshite, tak som vedela, že toto musím vidieť. Meryl Streep a Julia Roberts pokope, to neveští nič zlé. Ostatní herci tiež nie sú na zahodenie. A presne ako som tušila, film nesklamal. Ak som si doteraz myslela, že moja rodina je šialená a komplikovaná, po pozretí Osage County mi prídu moji príbuzní ako čerešnička na torte.
Neodporúčam pozerať film pred spaním, mohli by ste mať nočné mory.

"Thank God we can't tell the future. We'd never get out of bed."
Táto myšlienka ma chytila za srdce. Veľmi dobre zachytáva to, nad čím som rozmýšlala v poslednej dobe a čo mi viacero skúsených ľudí potvrdilo (napríklad moja mamina). Že keby vidíme, čo všetko sa nám stane v budúcnosti, tak to už teraz vzdáme. Preto nie som veľmi na strane jasnovidcov, ktorí vám povedia všetky detaily. Ak si predstavíte, že ste Julia Roberts v tomto filme, a v dvadsiatich vám niekto povie, že sa vám prihodí Meryl Streep, asi by ste nevyšli tak ľahko z postele.
Aby som nebola taká negatívna, tiež si myslím, že keď tie veci prídu, máme viac skúseností.
Ako sa hovorí - "When life gets harder, you must have levelled up."


Posúvam interview Julie Roberts s Ellen, kde sa dostane okrem iného na reč aj o Osage County.

Meryl u Ellen tiež rozoberala tento film.

A pár obrázkov na poctu Meryl Streep. Prvý hovorí za všetko :)

Ak by ste mali niekto pre mňa nejaký film alebo inšpiráciu spojenú s dvoma ženami spomenutými vyššie, sem s tým :)

Spicy Honey Chicken mňam mňam

Dnes som mala na obed pikantné medové kuracie kúsky. Nevarím často dnes sa mi podarilo zase po nejakej dobe. Nie že by som nerada varila, varenie mám rada, lebo sa môžem pri tom vyhrať, ako pri malovaní obrazu, pridávať rôzne korenia a vždy z toho vzíde niečo originálne.

Poznám len pár receptov, a tento je jeden z tých mňamóznych (aj keď to sú asi všetky). Natrafila som naňho na Pintereste a originál je z blogu The Girl Who Ate Everything. Ten názov je perfektný, sama by som to lepšie nevymyslela a už len tým mi je táto žena sympatická :D

Trocha som recept pozmenila, keďže neviem, kde zohnať niektoré ingrediencie u nás. A pomenovala som ho "mňam mňam" na počesť mojej maminy, ktorá keď googli recepty, tak zadáva search term napríklad takto: "jahodový koláč mňam mňam". A div sa svete funguje to :)

Spicy Honey Chicken na slovenský spôsob

(asi 2 porcie)

Základ:
- kuracie prsia (do 500g)
- 2 lyžice rastlinného oleja

Korenie:
- 3 strúčiky nadrobno pokrájaného cesnaku
- 1 lyžička chilli korenia
- 1 lyžička soli

Poleva:
- 1/4 šálky medu
- 1 lyžica Balsamico octu

Zmiešame ingrediencie omáčky. Kuracie prsia pokrájame na malé kúsky a starostlivo obalíme olejom. Takto ich vložime do koreniacej zmesi a dáme pozor, aby boli dobre premiešané.
Pripravíme si panvicu a dáme na ňu mäso, keď je už rozpálená. Keď kúsky vyzerajú byť takmer hotové, rovnomerne na ne vylejeme med zmiešaný s octom, s tým že si necháme z medu trocha na neskôr. Kuracie kúsky smažíme, kým nie sú hotové.
Pri servírovaní ich polejeme zvyškom medu.

Chcela by som ešte poukázať na fakt, že chilli a soľ sa na začiatku dáva po 1 lyžičke. Nemusíte to vyskúšať ako ja, keď som pridala po 1 lyžici (na moju obranu sa to stalo v ten osudný deň okolo 22:30 v dôsledku ťažkej únavy a obrovského hladu, pri ktorom som mala chuť zabíjať).

Takto vyzerá môj výtvor:

Ako to vyzerá, keď ťažko pracujete u Schnitzelsonov

1. Prídete ráno do práce a pripravíte si čaj. Príde šéfka do práce a trielite za ňou do kancelárie. Vysvetlí vám zmeny, ktoré chce v prezentácií (difficulty level: 40 slidov). Deadline: 9:30. Mrknete na jej počítač: 9:27. Challenge accepted!
2. Keď s asistentkou hádate pri obedňajšej ukážke menu, čo by asi tak šéfke chutilo. Päť minút na to vyrušíte meeting a položíte jej lososa na tácke pod nos za udivených pohľadov kolegov. Áno, boss nemá čas sa ani naobedovať a papá rovno pri preberaní rozpočtu.
3. Robíte faktúru na 500,000€. Dáte to skontrolovať rozpočtárovi, či môže byť. Rozpočtár: „500,000€, hm! Can you imagine how many sausages would we get for that?“
4. Idete vyplácať faktúru s rozpočtárom cez jeho bankovú kartu. Pýtate sa aký je PIN. Rozpočtár: „Neviem, tú kartu používa len manželka.“ Po krátkom vypytovaní sa zistíte, že je to vlastne jeho karta, ale kedykoľvek potrebuje peniaze, dá ju manželke, tá mu vyberie peniaze a je to. A ja sa zaprisahám, nech aj mne taký chlap padne do náručia (just kidding, to by som nechcela).
5. Všetci v kancelárií vedia, že ste na sladké, na slané, na všetko čo sa hýbe, alebo nehýbe. Preto je na skrinke, kam si rozpočtár odkladá koláčik z obeda, vylepený zákaz vstupu pre Ken Vankúšovú.
6. V Rakúsku sa končí pracovná doba v piatok okolo 13:00-14:00. Vaša šéfka má ale dobrú náladu a zachcelo sa jej reorganizovať dokumenty. A tak trávite piatkový večer romanticky vo dvojke triedením šanónov do 19:00. a to sme skončili len preto, lebo mala potom meeting s manželom.
7. Chodíte s kolegom. Jediný, kto o tom nevie, je rozpočtár. Ani po tom, ako vám váš chlap vyjedá skoro celú porciu na obede priamo z taniera, mu to netrkne.
8. Keď mu to netrkne ani po tom, ako podpisuje faktúru za hotel z firemnej akcie, kde máte s kolegom izbu pre dvoch.
9. Keď sharujete v práci desk s ľuďmi, ktorí zarábajú za hodinu toľko, čo vy za týždeň.
10. Keď dostanete praktikantku, ktorej máte zadávať úlohy vy. (aka stúpanie po kariérnom rebríčku)
11. Keď príde hromadný email o pracovnej disciplíne, ktorý hovorí, že môžete pracovať maximálne 10 hodín denne. Ukážete to kolegyni a tá si len sarkasticky odfrkne, keďže tam trávi viac ako limit pravidelne.
12. Keď počúvate vtipné príhody z Kazachstanu od kolegov, ktorí prišli zo služobky.
13. Kolega z Jemenu rozpráva, ako ukazoval mame cez Skype svoju prvú praženicu, a opisuje jej zhrozený výraz (keďže chlapi sa tam nemajú ani priblížiť k platni).
14. Keď máte meeting na 20. poschodí a cez kompletne presklené steny máte výhľad na celú Viedeň.
15. Keď sa konečne dostanete na najvyššie poschodie budovy a skoro vás tam odfúkne.
16. Keď ľudia prídu na rok vášho narodenia pri spisovaní officového birthday listu a dostanete prívlastok „baby officu“.
17. Keď idete na prvý meeting vášho oddelenia a zistíte, že každý, vrátane vás, má prezentovať výsledky svojej práce. Zrazu neviete, čo do pekla ste robili posledný týždeň pred tou obrazovkou, a keď na to prídete, zdá sa vám to nepodstatné v porovnaní s ostatnými.
18. Pri návšteve dolovacieho poľa (tak sa to povie?) dostanete cool oblečky a prilby a užijete si smradľavé výpary priamo na mieste činu.
19. V rámci info session o práci iného oddelenia sa dozviete, že ak je počasie na mori zlé a jeden z vrtov (alebo ako sa to volá) nemôže preto pumpovať ropu z dna, znamená to stratu €1 milión za deň.

Ako to vyzerá, keď študujete bakalára u Schnitzelsonov

1. Presťahujete sa do Rakúska a nadávate si, ako vám takáto blbosť vôbec zišla na um. Prečo vám nestačilo zostať doma, mat full service a o nič sa nestarať?
2. Na prednáškach nič nechápete a začínate pochybovať o svojich jazykových schopnostiach. Ako urobíte exams, netušíte.
3. Utešujete sa tým, že ešte nie je zaplatený tuition fee a čoskoro odtiaľto vypadnete.
4. Tuition fee už je zaplatený, a tak musíte zostať.
5.  Máte v ročníku milión päťsto národnosti a už nie ste tak na vetvy z každého zahraničného človeka.
6. Robíte projekty v skupine ako Slovenka, Maďar, Indka a Kanaďan a zistíte, že vlastne sú všetci takí istí.
7. Prvý mesiac máte na obed praženicu pre nedostatok kuchynských skillov.
8. Keď si kľudne môžete nechať veci v triede a nemusíte sa báť, že vám ich niekto ukradne.
9. Bývajú pri vás peruánske dvojičky a kradnú vám jedlo bez opýtania.
10. Potom vás pozvú na večeru (lebo ste ich k tomu dokopali), spravia bolognskú omáčku a zistia, že nemajú špagety, tak jete toastové chleby poliate bolognskou omáčkou.
11. Máte minimálne 12 skúšok každý semester.
12. Stále neviete po nemecky, a ľudia nechápu, ako ste to mohli prežiť. Ale na intráku plnom zahraničných študentov to vôbec nepotrebujete. Problém je len pri nákupoch, keď strávite v obchode troška viac času lúštením etikiet na jedle.
13. Vzdáte nemčinu po 2 semestroch, taliančina vám ide rýchlejšie. Ako som čítala na 9gagu: „Life is too short to learn German.“
14. Party na intráku su tak killerské, že po skúsenosti s totálne zničenými balerínami chodíte žiť zásadne v crocsoch. Stanú sa vašou poznávacou značkou, a nikoho to nevzrušuje. Až na tie divné pohľady na začiatku semestra od nových exchangakov.
15. V mestečku, kde som bývala, sa vyskytovali veľmi zvláštne deti. Tieto bytosti vo veku 10 až 14 rokov sa vyznačovali cigaretou v ústach, vlasmi vo farbe Nyan Cat dúhy, piercingami na všemožných miestach a RedBullom v ruke (alebo hneď aj dvoma, na každú ruku jeden, ak ste ich stretli v piatok večer). Vyššie vekové kategórie vyzerali celkom podobne, plus bonusové peroxidové alebo havranie čierne vlasy a očividne prehnané navštevovanie miestneho solária (asi ašpirácia na výzor mulatov, ale nevydalo).
16. Keď vám ráno na dvere zaklope údržbár Franz a hovorí, že sa do hodiny musíte vysťahovať, lebo máte v sprche životu nebezpečnú pleseň. A kdeže budete bývať? No predsa v bývalej izbe Peruáncov alias prasiatok. Fotky toho, ako to tam  vyzeralo, radšej nezverejním pre poburujúci obsah.
17. Robíte na projekte 4 ľudia: vy (ako zástupca finančného odboru) a 3 marketingoví mágovia. Na finálnu prezentáciu ste vybraný vy a chudáci markeťáci zalamujú rukami, čo tam preboha zo seba vypotíte. Aby som vysvetlila situáciu pre ľudí z diametrálne iných oblastí: marketingoví spoluobčania vedia podať aj Internet Explorer ako super vec (to som možno prehnala :D), a finančníci majú radi svoje čísla a nejaké presentation skills ich vôbec netrápia. A tak tam zlatíčka sedia v kŕči a sledujú, čo zo seba dostanete. Nakoniec dostanete 1 ako jediní z triedy, a spolukolega markeťák vám povie: „I thought the finance people suck at presenting.“
18. Niektorí obyvatelia intráku, a náhodou aj vaši kamoši, nezvládnu nápor alkoholu, a obliekajú sa do ohňovzdornej vesty, ktorá je k dispozícií v kuchyni.
19. Ako už je tradícia, naprší a uschne. Alebo v internátnom ponímaní, nasneží a pri pohľade z vášho okna si môžete byť istý, že uvidíte minimálne jeden penis zo snehu. To už je taký folklór.
20. Idete z klubu domov v dvoch taxíkoch a pretekáte sa, kto príde prvý. Keď vás predbehne súperove auto, nahnevaný kamoš vystrčí holý zadok cez okienko. Miestni taxikári sú na to asi zvyknutí, keďže vás nevyhodia.
21. Spolužiaci sú vždy v šoku, keď sa rozoberajú mesačné mzdy v krajinách a na rad príde Slovensko.
22. Bývate v podstate na poli a sledujete Chipmunkov z okna na skrátenie chvíle.
23. Idete s Balkáncami vedľa do aquaparku a celý tobogan sa trasie, keď sa tam spustí toľko 2-metrových chlapov za sebou.

Now is Good

Pozerala som vcera aj dnes jeden novy film. Ano, ten isty dva razy po
sebe. Lebo stoji za to. A zamaval so mnou. Aj ked by sa dal spracovat
este smutnejsie. Ale to by som uz bola ako prejdena buldozerom.

Len tak som prepinala kanaly po vycerpavajucom vikende, a narazila som na
nejaku teen vec s Dakotou Fanning a Kayou zo Skins. A kedze som bola
vycerpana vobec prepnut dalej, dala som tomu sancu, a vyklbila sa z toho
celkom fajn vec. Na zamyslenie sa. A na prehodnotenie toho, co prave
robim.

Pripajam zostrih filmu vo videu Ellie Goulding. Pesnicka je na konci filmu a je to ako ceresnicka na torte.
A Now is Good pridavam k mojim najoblubenejsim filmom, popri Forrestovi Gumpovi a Smazenym zelenym paradajkam.

He perdido todo y sigo siendo feliz

Dnes som sa rozhodla, že začnem písať takto verejne.

Nakopol ma celkom inšpiratívny rozhovor s kamoškou Fan a tak som mala chuť objať celý svet. Zažiť svet a nech aj svet zažije mňa.

Asi pred mesiacom som sa raz v nedeľu zobudila a sama seba som sa pýtala, prečo vlastne nie som šťastná a je vo mne toľko nepokoja. 

Spomenula som si na zhodu okolností, o ktorej nám raz v škole rozprávala profesorka literatúry, Španielka. Bola v kaviarni a ako sa zarozprávala, nevšímala si nič okolo seba. Keď bola na odchode, zistila, že zmizla jej taška so všetkým. Kľúče, bankove karty, peniaze, preukazy, pas,... Kam teraz? Na ambasádu, na políciu, ako vlastne, keď nič nemá?

A Maribel (tak sa volala profesorka) tam sedela a rozprávala nám, ako jej všetko ukradli, s rozčarovaním a úsmevom na tvári. A potom povedala tú vetu, ktorá ma tak ochromila v to nedeľné ráno: "He perdido todo y sigo siendo feliz." (Stratila som všetko a stále som šťastná.)

A presne o tom to je. O tom, že prijmeme, čo máme, a sme jednoducho šťastní.

A k tomu ma napadla ďalšia myšlienka: "Len to, čo rozdáte, je navždy vaše."

Prečo by som aj ja nemohla brať život tak, ako Maribel?

Jej jednoduché vysvetlenie ma odzbrojilo a celý deň som si opakovala:

He perdido todo y sigo siendo feliz.

Netreba ani stratiť všetko, môžete začať byť šťastní kľudne aj hneď :)